Podobne ako ostatné osobnostné typológie aj Insights Discovery® sa zaoberá úrovňou vlastného sebapoznania. Vychádzajúc zo známeho konceptu JOHARIHO OKNA (Johariho mriežky), Insights skúma rozdiel medzi verejnou a súkromnou zónou.
Johariho mriežka pomenúva 4 zóny na základe dvoch pohľadov na naše správanie: jeden pohľad je náš – čo o sebe vieme alebo nevieme. Druhý pohľad je pohľad iných – čo vedia o nás oni, a čo nevedeia. Takto vzniknuté 4 kvadranty nám pomáhajú definovať štyri zóny nášho správania – verejnú, súkromnú, slepú škvrnu a neznámu zónu. Každý z nás má všetky štyri tieto zóny.
Štyri zóny sebapoznania podľa Johariho mriežky (Johariho okna)
Verejná zóna v sebapoznaní
Verejná zóna sa v niektorých publikáciách nazývaná aj aréna. Je časťou nášho JA, ktorú si sami uvedomujeme a vedome ju ukazujeme svetu. Vieme, že máme nejakú vlastnosť a naše správanie poznajú aj ostatní. Napr. viem o sebe, že rada stretávam rôznych ľudí a diskutujem s nimi na rôznorodé témy a poznajú ma tak aj moji kolegovia, alebo blízki ľudia. Vedia o mne, že taká som a viem to o sebe aj ja.
Súkromná zóna sebapoznania
Súkromná zóna je v ponímaní Johariho mriežky tá časť nášho JA, ktorú neukazujeme len tak hocikomu. Vieme o sebe, že máme nejakú vlastnosť, ale nedovolíme jej, aby sa prejavila na našom správaní. Jednoducho ju scenzurujeme. Prejavuje sa to aj v situáciách, kedy máme chuť niečo urobiť, ale ovládneme sa a neurobíme to. Napr. nám neprávom vynadá zákazník a okamžite v nás adrenalín zapáli hnev. Ale ak pracujeme napr. na call centre, vieme, že sa musíme ovládnuť a nenechať sa prevalcovať vlastnou emóciu. A tak sa premôžeme a zákazník ani netuší, čo skutočne cítime. Do súkromnej zóny teda patria vlastnosti, ktoré vieme, že máme ale nechceme, aby o nich druhí vedeli. Alebo tendencie k správaniu, ktoré ovládneme a neprejavíme.
Slepá škvrna
Slepou škvrnou pomenúva Johariho okno tú časť nášho JA, o ktorej dobre vedia ostatní, lebo nás tak zažili správať sa, no my si ju neuvedomujeme. Máme teda nejakú vlastnosť, ale sami si to neuvedomujeme. Dobrý príklad na slepú škvrnu boli účastníci hviezdnej roty v SuperStar. Nesmejeme sa na ich výkone, ale na tom sa prežívajú. Myslia si, že vedia spievať vedia, no ich výkon tomu nezodpovedá. Keď dostanú negatívnu spätnú väzbu, sú z toho prekvapení a zväčša ju poprú (zvalia vinu buď na zaujatosť poroty, alebo zlé vonkajšie podmienky typu klíma, či aktuálna indispozícia). A odchádzajú z pocitom, že celý svet sa mýli a oni majú svoju pravdu.
Neznáma zóna v správaní
Neznáma zóna je tá časť nášho ja, ktorá sa zatiaľ neprejavila. Nevieme, že máme nejakú vlastnosť, alebo nevieme ako by sme v nejakej situácii zareagovali, nakoľko sme ju ešte nezažili. Napr. ak by prišlo zemetrasenie, neviem ako budem reagovať. Či budem hysterická a jačať, či budem paralyzovaná a neschopná pohybu, alebo budem pragmaticky organizovať záchranu života seba a ľudí v blízkosti. Ani ľudia, ktorí ma skutočne dobre poznajú nevedia odhadnúť, ako by som reagovala.
Ako naložiť s tým, čo nám Johariho mriežka odhaľuje?
Každý z nás má všetky 4 zóny – líšime sa v tom, v akom pomere. Ktorá zóna je naša najväčšia a ktorá naopak najmenšia?
Rozširujte svoju verejnú zónu, no opatrne
Optimálne je, mať veľkú Verejnú zónu. Komunikovať ľuďom naše očakávania, naše preferencie. Prežívať navonok autenticky emócie pomôže ľuďom lepšie spoznať kto sme. Je však prirodzené, ak si niektoré veci necháme pre seba, prípadne len pre tých najbližších. Väčšina zamestnancov napr. nechce vedieť, že ich šéf má v niečom pochybnosti či až tak neverí vo firemnú stratégiu. Chceli by ste napríklad vedieť, že má váš šéf nejaké komplexy? Kto ich nemá, že :)?
Široká súkromná zóna môže byť limitujúca
Na druhej strane nie je žiaduce, ak máme príliš veľkú fasádu (súkromnú zónu). Ak má môj šéf príliš veľkú fasádu a ja spravím chybu, začnem sa sama seba pýtať: „Je to veľká chyba? Malá?“ Ak si na takéto otázky nevieme odpovedať, väčšina z nás začne politikárčiť. Ak nevieme, či to bude alebo nebude mať pre nás dôsledky, začneme veci zatajovať. Ľudia, ktorí sú pre nás nečitateľní, pre nás predstavujú potenciálne riziko. A tak sa ich stránime, alebo sa tiež stiahneme za svoju „masku“.
Človeka, ktorý má príliš veľkú súkromnú zónu voláme reportér, nakoľko od nás ťahá informácie, ale sám o sebe ich neposkytuje.
Veľká slepá škvrna je veľký problém
Najväčším problémom však je, ak má niekto obrovskú slepú škvrnu! Takého človeka voláme slon v porceláne. Žije vo svojom vlastnom vesmíre a úplne popiera dôkazy reality. Vyššie spomínané príklady z hviezdnej roty SuperStar nám ilustrujú, ako sa taký človek môže správať. Ak nám nezasahuje do života, je nám zvyčajne podobné správanie veľmi smiešne. Ak je to však náš klient, kolega či nadriadený – to už až také smiešne byť nemusí. Takýmto ľuďom sa snažíme sprostredkovať spätnú väzbu, ale akosi bezúspešne. Vôbec to nezachytávajú a tvária sa, že nám v tom lepšom prípade nerozumejú a v tom horšom sa s nami hádajú. Ide o hádku, ktorá sa nedá vyhrať. Byť v prítomnosti takéhoto človeka môže byť dosť únavné. Neustále musíte byť ostražitý, čo ako pochopí, spraví. Nakoniec ste to vy, kto sa cíti ako idiot.
Neznámo je vhodné skúmať, ale opatrne
Posledný extrém je, ak má niekto najväčšiu neznámu zónu. Osobne volám takýchto ľudí „hypotetickí„. Hovoria, čo by robili keby, ale nakoniec nič neurobia. Sú akýsi neprebudení. Môže to byť kolega, ktorý vedľa vás v práci sedí 5 rokov a keď vás požiadam, aby ste ho charakterizovali – zrazu zistíte, že o ňom veľa neviete. Že sa neprejavuje a vlastne ho/ju nepoznáte. Mnohokrát sa takí ľudia nepoznajú ani sami. Pre tendenciu „zostávať schovaní a radšej neskúšať“ ich občas pomenúvajú aj korytnačky – pre istotu zaliezajú do panciera.
Typológia Insights Discovery pomáha so zónami Johariho okna
V rámci workshopu Insights Discovery® pomáhame účastníkom rozširovať práve Verejnú zónu. Robíme to tým, že im vytvárame priestor, aby sa autenticky prejavili (vyfarbili) a popísali, ako niektoré veci vnútorne skutočne prežívajú. Napríklad na úrovni správania viem demonštrovať zmysel pre detail, v skutočnosti ma to ale stojí veľa síl. Pomáhame účastníkom tréningu vytvoriť si vlastný komunikačný manuál, ktorý sprostredkujú kolegom, aby vedeli, ako k nim majú pristupovať, ak chcú byť efektívni. Čo v komunikácii s daným človekom robiť a na čo si naopak dať pozor (inak ten človek buď prestane počúvať, alebo ho naštvete).
Slepú škvrnu si zmenšíte spätnou väzbou
Účastníkov na tréningoch učíme, ako prijímať a dávať spätnú väzbu. Spôsob ako zmenšovať slepú škvrnu je práve aktívny záujem o spätnú väzbu. Vždy keď dostaneme spätnú väzbu a máme silnú emočnú reakciu – buď veci poprieme, alebo sa siahodlho obhajujeme – znamená to, že nám dotyčný človek zasiahol slepú škvrnu a my danú informáciu nechceme počuť (resp. ju vytesňujeme).
Na druhej strane sa snažíme byť ľuďom oporou, keďže slepú škvrnu nie je možné úplne odstrániť. Sme totiž v neustálom procese zmeny a každý z nás vedie svoju vlastnú cestu seba rozvoja. Každý vek má svoje „úlohy“ na ktoré sa sústreďujeme a výzvy, na ktoré reagujeme. Je teda OK mať slepú škvrnu. Jej minimalizovanie je agenda na celý život.
Skúste nové veci – zmenšíte neznámo a zväčšíte arénu
Posledný spôsob ako zväčšiť svoju verejnú zónu je vystúpiť z komfortnej zóny a vystaviť sa novým veciam. Vstúpiť do krajiny neznáma, nechať na seba pôsobiť nové vnemy a zažívať seba samého v úplne novom kontexte. Napríklad ísť na dovolenku do Peru bez cestovnej kancelárie len tak s batohom a zistiť vlastné hranice. Alebo začať vyhľadávať spoluprácu s človekom, ktorý nie je naša krvná skupina a normálne by sme sa mu vyhli. Pri takej spolupráci môže človek seba preskúmať. Čo ma na tom druhom irituje? Je to o ňom, alebo o mne?
Aj takto môžete podporiť svoje sebapoznanie
Skúste sa opýtať sami seba pár otázok a skutočne preskúmať odpovede na ne:
- Komunikujete ľuďom jednoznačne a úprimne, ako chcete spolupracovať?
- Poznajú ľudia z vášho okolia vaše preferencie?
- Kedy ste si naposledy aktívne pýtali spätnú väzbu na vašu spoluprácu?
- Aká bola vaša reakcia?
- Je pre vás kritika priestor na zamyslenie? Alebo rétorické cvičenie o hľadaní najlepšieho argumentu, prečo to tí druhí pochopili nesprávne?
- Kedy ste naposledy vyskúšali niečo úplne nové? Mimo svoju komfortnú zónu?
- Ak máte v okolí človeka, ktorý vám ide na nervy, skúsili ste sa zamyslieť nad tým, čím to je? Ktorá časť jeho/jej správania vás rozčuľuje? A prečo? Dalo by sa pripustiť, že ten človek vám pripomína niečo, čo v sebe nemáte spracované?
Podobné otázky riešime práve v rámci tréningu Insights do osobnej efektivity a Insights do tímovej efektivity. Mať načúvajúceho partnera pri hľadaní odpovedí na predošlé otázky je užitočná vec. Preto ak zvažujete prehĺbiť svoje poznanie práve v tejto oblasti, kontaktujte nás.
Autor: Martina Georgievová
Stiahnite si vzorový profil
Zanechajte svoj e-mail a môžete si pozrieť vzorový profil Insights Discovery.