Firemní väzni – kto sú, kde sú a čo s nimi

I v súčasnej dobe rekordne nízkej nezamestnanosti, ktorá zamestnancom hľadajúcim nové príležitosti nepochybne hrá do kariet, sa v slovenských spoločnostiach nachádzajú demotivovaní zamestnanci. Časť z nich však neopúšťa firmu ani napriek tomu, že už nie sú inšpirovaní robiť čokoľvek navyše a nehovoria o svojom zamestnávateľovi pozitívne. Vysedávajú pri káve a na sociálnych sieťach a úlohy im trvajú dlhšie než ostatným kolegom – sú to zamestnanci, ktorí už dali “vnútornú výpoveď” a zostali “uväznení” vo svojej práci.

Ako vyplýva z výskumu Aon, na Slovensku je 7 % zamestnancov, ktorých môžeme označiť ako firemných väzňov. I keď sa toto číslo môže zdať malé, v kontexte firmy s 2000 zamestnancami ide o nezanedbateľnú skupinu 140 ľudí. Práve oni majú kritický dopad na motivovanosť ostatných a pri tvorbe kultúry motivovanosti sú zásadnou príťažou.

Kde firemných väzňov hľadať?

Firemnými väzňami sa typicky stávajú zamestnanci, ktorí vo firme pracujú dlho. Zatiaľ čo medzi nováčikmi sa tento fenomén takmer nevyskytuje, pri odpracovanej dobe vyššej než 5 rokov sa už týka každého desiateho zamestnanca. Firmy s veľkým množstvom dlhoročných zamestnancov by mali zbystriť – ukazuje sa totiž, že čím dlhšie zamestnanec v spoločnosti zostáva, tým je riziko jeho premeny na firemného väzňa vyššie.

Z dát tiež vyplýva, že väzňov môžeme nájsť najmä v strednej vekovej skupine. Pravdepodobne z obáv o finančné zabezpečenie rodiny títo pracovníci radšej neopustia zamestnanie, ktoré ich síce nenapĺňa, ale znamená pre nich istotu a stabilitu.

Na Slovensku sa firemnými väzňami stávajú najčastejšie radoví zamestnanci (zamestnancami bez podriadených) a o niečo menej potom strední manažéri. Vo väčšine prípadov sú to tí, ktorí pracujú vo firme nad 250 zamestnancov. “Uväznení” zamestnanci sa vo veľkej firme skrátka jednoduchšie stratia a ich pasivita môže zostať nepovšimnutá dlhé roky.

Kritickí voči firemným procesom a stratégiám

Strata chuti do práce a inšpirácie pre odvádzanie čo najlepšej práce sa pochopiteľne negatívne odráža na výkone zamestnanca. Práve dlhodobo slabší výkon môže spoločnostiam pomôcť firemných väzňov identifikovať. Tu však narážame na ďalší problém, a to, že firemní väzni sa najčastejšie vyskytujú práve v spoločnostiach, ktoré výkon nevedia efektívne riadiť. Samotní firemní väzni sú si tejto neefektivity vedomí a vďaka nej ďalej strácajú nadšenie a chuť svoj prístup meniť – riadenie pracovného výkonu im totiž podľa ich názoru neumožňuje efektívne prispievať k firemnému úspechu.

Nadchnúť väzňov nevie ani vrcholové vedenie – dôvodom je fakt, že podľa väčšiny firemných väzňov nekomunikuje úprimne a otvorene, nerobí dobré obchodné rozhodnutia a napokon ani nie je schopné prezentovať jasnú víziu budúceho smerovania spoločnosti.

Paradoxné sa môže zdať nespokojnosť väzňov so stratégiami náboru a práce s talentami. Práve tí, ktorí v spoločnosti zostávajú navzdory nízkemu výkonu a nezáujmu o ďalší rozvoj, kritizujú spôsob, akým ich spoločnosť pristupuje k udržaniu kľúčových zamestnancov. Pravdepodobne sa sami za takých zamestnancov ani nepovažujú a ich pasívna rola vo firme im vyhovuje.

To nakoniec potvrdzujú i ďalšie dáta. Takmer 60 % väzňov potvrdilo, že sa i napriek strate motivovanosti vo svojom zamestnaní cítia celkovo spokojní a 79 % z nich verí, že pri práci využívajú svoje schopnosti a skúsenosti. Tiež obvykle pozitívne hodnotia svojich (často veľmi benevolentných) šéfov a kolegov v tíme. Skrátka sú si vedomí, že sa nemajú tak zle a že by obdobné podmienky hľadali inde len ťažko, preto nehodlajú nič meniť.

Dajú sa putá firemných väzňov odomknúť?

Nechať zamestnancov uväznených vo svojich zamestnaniach je škodlivé pre firmy i pre zamestnancov-väzňov samotných. S firemnými väzňami sa iste dá pracovať, väčšina z nich totiž stále váha vo svojich pocitoch ohľadom svojej práce a práve tu sa pre firmy skrývajú veľké príležitosti. Kľúčová je ich správna identifikácia a následná spoločná práca priameho nadriadeného, ​​HR oddelenia i samotného vedenia firmy. Strategické a cieľavedomé budovanie kultúry motivovanosti totiž bude stáť vo výsledku firmu omnoho menej, než úsilie vynaložené pre nové nadchnutie zamestnancov, ktorí vo svojom zamestnaní už rezignovali.

Na druhej strane i zamestnanci, ktorí sa ako väzni cítia, by sa mali sami seba opýtať, či je zmena u súčasného zamestnávateľa vôbec možná. V prípade, že sa z pozície väzňa nie je možné vymaniť, je čas popremýšľať nad zmenou – demotivujúce zamestnanie môže mať totiž negatívny vplyv nielen na ich pracovný, ale i súkromný život.

Na skupinu firemných väzňov sa v DEVELORe pozeráme dynamicky. Skupina buď rastie, stagnuje alebo sa zužuje, čo vždy je podmienené dôvodmi. Našou úlohou je pozrieť sa pod povrch a hľadať kauzalitu – čo je príčinou tohto následku. A následne zrealizovať zmenu, ktorá obom stranám – zamestnancovi aj firme – poskytne východisko z tejto patovej situácie.

Kľúč k tomu, či máte pocit firemného väzňa alebo firemného hrdinu tkvie v spôsobe uvažovania. Toto uvažovanie – mindset – výrazne ovplyvňuje spätná väzba z okolia. Vedúci pracovníci práve toto môžu efektívne otvoriť ako tému, alebo naopak – chovanie firemného väzňa prehliadať a ospravedlňovať, čím podkopávajú angažovanosť zvyšku tímu. No a vedenie buď prispieva k zmysluplnej, férovej a angažujúcej hre, alebo vytvára väzenské cely.

Keď vedieme projekty Employee Experience, ktoré jednoznačne zastrešujú tému firemných väzňov, vždy ideme po analytike. Je jednoducho nemožné tému otvoriť a efektívne posúvať vpred bez jasného pomenovania reality a očakávaní. Či už využívame CX-Ray (Corporate X-Ray), Sociomapovanie tímov alebo mapovanie cesty zamestnanca, vždy hľadáme a objavujeme miesta, ktoré negatívne ovplyvňujú angažovanosť ľudí – či už je to kvôli okolnostiam, systemu riadenia alebo návykom vedúcich zamestnancov. Tie miesta, ktoré podporujú pocity porazenosti, frustrácie a väznenia musíme jednoducho objaviť a zmeniť k lepšiemu.

Hlad po väčšej diskusii?

Firemní väzni a zamestnanecká angažovanosť sú kritické témy na dnešnom trhu práce, kde boj o kvalitných zamestnancov opäť pripomína roky pred 2008. Radi sa s vami ponoríme do diskusie o nich osobne, stačí napísať na info.slovakia@develor.com.

Naviac, chystáme tri zaujímavé podujatia v rámci Československého priestoru napojené na túto tematiku: 17. októbra kolegovia v Prahe chystajú podujatie v spolupráci s AON o firemných väzňoch, o spomínanom CX-Ray budeme hovoriť na káve “Röntgen organizácie” 25.10. u nás v Bratislave a mesiac nato sa ponoríme do témy zamestnaneckej skúsenosti opäť pri káve 29.11. pod názvom “Cesta zamestnanca: Zážitok, alebo boj o prežitie?”

 


 

Aby vám nič neušlo:

Image result for linkedin logoO všetkých plánovaných podujatiach a novinkách vás informujeme aj na našom novom firemnom LinkedIn. Pridajte sa k nám.

 

Ak chcete dostávať čestvé informácie aj mailom, prihláste sa na newsletter – nechajte vaše údaje tu.